Z pohľadu UNIVERZALIZMU tento obrázok predstavuje štát ako živý organizmus, ktorého fungovanie je založené na všeobecne platných princípoch, prirodzených zákonoch a vzájomnej spolupráci všetkých jeho častí. Ide o normatívny model, ktorý zdôrazňuje, že spoločnosť prosperuje vtedy, keď jednotlivé inštitúcie aj občania konajú v súlade s univerzálnymi hodnotami.
V hornej časti obrázka sú uvedené tzv. „UNIKONY“ – zákony nezávislé od ľudskej vôle, ako zákon príčiny a následku, rovnováhy, jednoty, rastu, pravdy a služby. Z univerzalistického pohľadu tieto princípy predstavujú univerzálne etické normy, ktoré by mali byť nadradené individuálnym alebo skupinovým záujmom. Myšlienka je, že ľudské zákony majú byť v súlade s týmito všeobecnými princípmi, aby podporovali dobro celej spoločnosti.
Ústredným motívom je prirovnanie štátu k stromu. Korene tvoria priemysel a poľnohospodárstvo ako zdroj materiálnych hodnôt, kmeň a koruna predstavujú štátne inštitúcie a mozog symbolizuje deľbu moci na výkonnú, zákonodarnú a súdnu. Univerzalizmus môže túto metaforu interpretovať ako zdôraznenie vzájomnej závislosti všetkých častí spoločnosti – oslabenie jednej časti negatívne ovplyvňuje celý systém.
Prezident je zobrazený ako „záhradník štátu“, ktorý sa stará o rovnováhu organizmu. Z univerzalistického hľadiska je táto metafora prijateľná dovtedy, kým znamená službu spoločnému dobru, ochranu ústavnosti a koordináciu jednotlivých zložiek štátu, nie nadradenosť jednej osoby nad ostatnými inštitúciami.
Obrázok tiež zdôrazňuje význam ministerstiev, občanov, komunikácie, kontroly a „imunitného systému“, ktorý tvoria médiá, občianska spoločnosť, kontrolné orgány a vzdelávanie. Tieto prvky zodpovedajú univerzalistickému dôrazu na transparentnosť, zodpovednosť, kritické myslenie a ochranu spoločnosti pred korupciou, zneužívaním moci či nespravodlivosťou.
Silnou stránkou obrázka z pohľadu UNIVERZALIZMU je dôraz na:
- spoločné dobro namiesto partikulárnych záujmov,
- vzájomnú prepojenosť všetkých častí spoločnosti,
- vládu práva, spravodlivosť a službu občanom,
- zodpovednosť jednotlivcov aj inštitúcií,
- potrebu rovnováhy medzi ekonomikou, politikou a morálnymi hodnotami.
Zároveň je potrebné kriticky poznamenať na úkor humanitných vied, že pojem „UNIKONY“ nie je všeobecne uznávaným konceptom v politickej filozofii, práve ani spoločenských vedách. Predstavuje filozofický alebo autorský rámec, nie empiricky overenú teóriu fungovania štátu. Univerzalizmus preto môže s mnohými hodnotami zobrazenými na obrázku (pravda, spravodlivosť, služba, spolupráca) súhlasiť, no samotné tvrdenie o existencii univerzálnych „Zákonov“ riadiacich štát by považoval za filozofický predpoklad, ktorý nie je všeobecne humanitnými vedami prijatý.
Celkovo obrázok vyjadruje ideál univerzalistického štátu: spoločnosť, v ktorej ekonomika podporuje život, štátne inštitúcie spolupracujú a navzájom sa kontrolujú, občania sú aktívnou súčasťou verejného života a všetci sa riadia všeobecnými etickými princípmi smerujúcimi k dlhodobému spoločnému dobru.