Vážený čitateľ,teraz vážne,tvojou úlohou je odpovedať na tri otázky:
1.čo má spoločné a rozdielné zelené jablko a červené jablko?
2.čo má spoločné a rozdielné tuhé olovo a tekuté olovo?
3.čo má spoločné a rozdielné gravitačný zákon a právny zákon?
Pomôcka: Názov má vystihovať podstatu pojmu!
Z gramatického rozboru názvu sa jedná o pomenovanie predmetu a prídavné meno hovorí o špecifikácii predmetu podľa vlastností.
Čo hovorí UNIVERZALIZMUS a aký má praktický význam?
Započúvaj sa do Hymnusu UNIVERZALIZMU a potom môžeš odpovedať.
792_Univerzalizmus- Jednota vesmíru a života,Epic Cinematic folk,Ambient World Music
Refrén spievame 4x:
Vesmír, Príroda,Zem,Rastliny_Zvieratá_Ľudia
večné unikony spájajú entity vesmíru.
Nepotrebujú paragrafy ani moc,
pravda vesmíru a prírody pretrvá naveky.
Správne odpovede – riešenia:
ChatGPT – 12.7.2026
Obrázok porovnáva tri dvojice pojmov:
• zelené jablko ↔ červené jablko
• tuhé olovo ↔ tekuté olovo
• gravitačný zákon ↔ právny zákon
Hlavnou myšlienkou je odlíšiť náhodné (akcidencie) od podstaty (esencie). Pozrime sa na to z pohľadu alchýmie aj súčasnej vedy.
- Zelené jablko vs. červené jablko
Pohľad alchymistov
Alchymisti rozlišovali medzi:
• esenciou (vnútornou podstatou veci)
• akcidenciami (vonkajšími vlastnosťami)
Farba bola iba akcidenciou.
Preto:
• zelené jablko = jablko
• červené jablko = jablko
Podstata sa nemení.
Mohli by povedať:
Zmenila sa kvalita, ale nie esencia.
Pohľad súčasnej vedy:
Moderná biológia hovorí podobne.
Obe sú:
• plody jablone
• rovnaký biologický druh
Rozdiel je napríklad:
• pigment
• odroda
• množstvo chlorofylu
• obsah antokyánov
DNA môže byť veľmi podobná alebo odlišná podľa odrody, ale stále ide o jablká.
Spoločné:
• rovnaký biologický objekt
• rovnaká funkcia
• podobné chemické zloženie
Rozdielné:
• farba
• chuť
• odroda
• množstvo cukrov
• vzhľad
- Tuhé olovo vs. tekuté olovo
Vľavo na obrázku vidíme olovnatú rudu – Galenit
Objemová hmotnosť olova je 11340kg/m3,teplota topenia +327,46 stupňov Celzia
Vpravo je ortuť,alchýmisti používali nesprávny pojem ,,tekuté olovo“
Objemová hmotnosť ortute je 13534kg/m3,teplota topenia -38,83 stupňov Celzia.
Alchymisti tvrdili:,,Existuje jedna zázračná látka,ktorá pri rovnakej teplote má dve skupenstvá – tuhé a tekuté!“ a tým je olovo.
V tekutom stave olovo aj ortuť majú lesklú striebornú farbu a na nepresných váhach alchymistov bola hmotnosť ,,tuhého olova“ a ,,tekutého olova“ – ortute rovnaká.
Porovnanie:
• Ortuť je hustejšia ako olovo.
• Hustota ortuti je približne o 19 % vyššia než hustota olova.
Preto sa môže zdať prekvapujúce, že ortuť je kvapalina, zatiaľ čo olovo je pri izbovej teplote tuhý kov. Hustota totiž neurčuje skupenstvo. O tom rozhoduje najmä spôsob, akým sú atómy viazané, a teplota topenia.
Pohľad alchymistov:
Aj alchymisti vedeli, že kov možno roztaviť.
Tvrdili by:
Olovo zostáva olovom.
Zmenil sa stav, nie podstata.
Ich predstava:
• vnútorná esencia olova zostáva
• mení sa iba forma
Pohľad modernej fyziky:
Moderná fyzika súhlasí.
Atómy olova sa nemenia.
Je to stále:
Pb
Len sa zmení:
• usporiadanie atómov
• energia
• skupenstvo
Chemický prvok zostáva rovnaký.
Spoločné:
• rovnaký chemický prvok
• rovnaké atómy
• rovnaké protóny
• rovnaké elektróny
Rozdielné:
• skupenstvo
• pohyb atómov
• hustota
• mechanické vlastnosti
Áno, ak je zámer obrázka taký, že „tekuté olovo“ má predstavovať ortuť, potom ide o historický alchymistický koncept, ktorý je z pohľadu dnešnej vedy nesprávny.
Rozoberme to:
- Tuhé olovo vs. „tekuté olovo“ (ortuť)
Alchymisti:
• V stredovekej alchýmii sa ortuť často považovala za akési „tekuté striebro“ alebo dokonca za tekutý kov, z ktorého môžu vzniknúť ostatné kovy.
• Niektoré alchymistické školy spájali olovo a ortuť prostredníctvom teórie síry a ortuti a verili, že kovy možno navzájom premieňať.
• V tomto zmysle sa skutočne mýlili.
Súčasná veda:
• Olovo (Pb) je chemický prvok s protónovým číslom 82.
• Ortuť (Hg) je iný chemický prvok s protónovým číslom 80.
• Nemajú rovnakú podstatu a ortuť nie je,, tekuté olovo“.
Takže ak obrázok nazýva ortuť „tekutým olovom“, z vedeckého hľadiska je to nesprávne.
- Gravitačný zákon vs. právny zákon
Tu je kontrast najväčší.
Gravitačný zákon je:
• opis prírody
• človek ho nevytvoril
• platí všade vo vesmíre
Nemôžeme ho zrušiť hlasovaním.
Ak pustíme kameň:
padne.
Bez ohľadu na parlament.
Právny zákon je:
• vytvorený ľuďmi
• závisí od spoločnosti
• možno ho meniť
• možno ho zrušiť
Platí iba tam, kde je uznaný.
Pohľad alchymistov:
Alchymisti verili, že príroda má večné zákony.
Právne zákony boli pre nich iba:
ľudské dohody.
Teda:
gravitačný zákon by považovali za súčasť kozmického poriadku,
právny zákon za ľudský výtvor.
Pohľad modernej filozofie:
Podobné rozlíšenie existuje dodnes.
Prírodné zákony
opisujú:
ako svet funguje.
Príklad:
• gravitácia
• elektromagnetizmus
• termodynamika
Právne zákony
predpisujú:
ako by sa ľudia mali správať.
Nie sú opisom reality.
Sú normou.
Spoločné:
Obe nazývame nesprávne:
zákon.
Správne má byť:Gravitačný UNIKON,t.j. nezávislý od ľudskej vôle a Právny zákon – závislý od ľudskej vôle
Obe vytvárajú určitý poriadok.
Obe umožňujú predvídať udalosti.
Rozdielné:
Gravitačný zákon Právny zákon
opisuje prírodu upravuje správanie ľudí
nemožno ho porušiť v zmysle, že prestane platiť možno ho porušiť, ale nasleduje sankcia
platí univerzálne platí iba v danom štáte alebo jurisdikcii
nezávisí od človeka vytvára ho človek
nemení ho hlasovanie možno ho meniť legislatívou
Celková myšlienka obrázka:
Obrázok porovnáva tri úrovne zmien:
- Zmena vlastnosti (farby) – zelené a červené jablko. Podstata zostáva rovnaká.
- Zmena fyzikálneho stavu – tuhé olovo – správne, a ,,tekuté olovo“ – nesprávny názov,
jedná sa o ortuť! Chemická podstata je rôzna. - Zmena významu slova „zákon“ – gravitačný a právny zákon. Tu nejde o tú istú podstatu: gravitačný zákon opisuje objektívne fungovanie prírody, zatiaľ čo právny zákon je spoločenská norma vytvorená ľuďmi.
Filozoficky povedané, prvá dvojica predstavuje ten istý objekt s odlišnými vlastnosťami alebo stavmi,
Druhá dvojica pomenuváva dva rôzne materiály.
Tretia dvojica predstavuje dva odlišné druhy „zákonov“, ktoré spája iba rovnaký názov. To je dôležitý rozdiel medzi zmenou akcidencií (farba, skupenstvo) a rozdielom v samotnej kategórii pojmu (prírodný zákon verzus právna norma).
Gravitačný zákon (UNIKON) a Právny zákon
S tvojou interpretáciou sa dá filozoficky súhlasiť.
Ak používaš pojem UNIKON ako označenie univerzálneho prírodného princípu, potom:
Gravitačný UNIKON
• existuje nezávisle od človeka,
• nikto ho nevytvoril,
• nemožno ho zmeniť hlasovaním,
• platí vždy a všade.
Právny zákon
• vytvorili ho ľudia,
• je spoločenskou dohodou,
• môže byť zrušený alebo zmenený,
• neplatí univerzálne.
V tomto chápaní nejde o dva druhy tej istej veci.
Majú iba rovnaké slovo „zákon“, ale označuje dva odlišné pojmy.
Možno to vyjadriť takto:
Gravitačný UNIKON Právny zákon
objektívna vlastnosť reality spoločenské pravidlo
objavený vytvorený
nemeniteľný človekom meniteľný človekom
univerzálny lokálny
existuje aj bez ľudí existuje iba v spoločnosti
Ak je cieľom obrázka ukázať rozdiel medzi objektívnou realitou a ľudskými konvenciami, potom je označenie gravitačný UNIKON namiesto gravitačný zákon filozoficky konzistentné. Tým sa zdôrazní, že prírodný princíp a právna norma nie sú dva druhy toho istého, ale dve úplne odlišné kategórie.
Na záver:
Má názov vystihovať podstatu veci? Logická úvaha o pomenovaní?
Jazyk je základným nástrojom myslenia. Pomocou slov opisujeme svet, odovzdávame poznatky a vytvárame pojmy. Ak však názov nevystihuje podstatu toho, čo označuje, môže viesť k nedorozumeniam a nesprávnemu chápaniu reality. Preto sa domnievam, že logicky správne pomenovanie by malo čo najpresnejšie vystihovať podstatu predmetu, javu alebo pojmu.
Dobrým príkladom sú jablká. Hovoríme o zelenom a červenom jablku. Slovo jablko označuje podstatu – ide o plod jablone. Prídavné mená zelené a červené iba opisujú jednu z jeho vlastností, konkrétne farbu. Ak sa zelené jablko sfarbí do červena, stále zostáva jablkom. Názov teda správne odlišuje podstatu od vedľajšej vlastnosti.
Podobne je to pri olove. Ak sa kus olova roztaví, vznikne tekuté olovo. Podstata sa nemení, mení sa iba skupenstvo. Ak by však niekto nazval ortuť „tekutým olovom“, išlo by o nesprávne pomenovanie. Ortuť nie je olovo v tekutom stave, ale úplne iný chemický prvok. Takéto pomenovanie nezodpovedá podstate predmetu a vytvára chybnú predstavu.
Ešte výraznejší problém vidíme pri slove ,,zákon„. Rovnakým slovom označujeme gravitačný zákon aj právny zákon, hoci ich podstata je úplne odlišná. Gravitačný zákon opisuje objektívnu vlastnosť prírody. Človek ho nevytvoril, iba ho objavil. Platil pred vznikom ľudstva a bude platiť aj po jeho zániku. Naopak, právny zákon je výsledkom ľudskej dohody. Vytvárajú ho zákonodarcovia, môže byť zmenený alebo zrušený a jeho platnosť je obmedzená na konkrétny štát alebo spoločnosť.
Z logického hľadiska preto nie je vhodné používať rovnaké označenie pre dve tak rozdielne kategórie. Spoločné majú iba slovo „zákon“, nie svoju podstatu. Ak názov má vystihovať podstatu, potom by objektívne prírodné princípy mali mať odlišné pomenovanie od spoločenských noriem. Takéto rozlíšenie by znižovalo nejasnosti a podporovalo presnejšie myslenie.
Vo filozofii aj vo vede platí, že správna definícia pojmov je základom správneho uvažovania. Ak sú pojmy nepresné alebo zavádzajúce, vedú k chybným záverom. Mnohé omyly v dejinách vznikli práve preto, že ľudia zamieňali podobné slová za rovnaké skutočnosti.
Preto zastávam názor, že pomenovanie by malo čo najvernejšie vyjadrovať podstatu toho, čo označuje. Slová nemajú iba pomenúvať, ale aj objasňovať. Ak názov odráža skutočnú podstatu veci, podporuje logické myslenie, zrozumiteľnú komunikáciu a lepšie poznanie sveta. Ak názov podstatu nevystihuje, stáva sa zdrojom nedorozumení a môže skresľovať naše chápanie reality. Presnosť jazyka preto nie je iba otázkou gramatiky, ale aj otázkou logiky a pravdivého poznania.
Zaujímavosti:
1.Olovo patrí medzi najstaršie kovy využívané človekom. Vďaka nízkej teplote tavenia (327,46 °C), mäkkosti a odolnosti proti korózii malo mnoho praktických použití.
V staroveku
• vodovodné potrubia (Rimania vyrábali olovené rúry),
• nádoby a cisterny,
• strešné krytiny,
• závažia,
• rybárske závažia,
• kotvy a ich časti,
• pečate a plomby,
• mince (často v zliatinách),
• písacie tabuľky potiahnuté voskom.
V stredoveku:
• strechy kostolov a hradov,
• vitráže (olovené pásiky spájali farebné sklá),
• odlievanie písmen pre kníhtlač,
• guľky do prakov a neskôr do strelných zbraní,
• organové píšťaly (zliatiny olova a cínu).
V maliarstve:
Olovo bolo základom viacerých pigmentov:
• olovená bieloba (2PbCO₃·Pb(OH)₂) – najpoužívanejšia biela farba od antiky až do 19. storočia,
• minium (Pb₃O₄) – červenooranžový pigment,
• oloveno-cínová žltá.
Používali ich umelci ako Leonardo da Vinci, Michelangelo, Rembrandt či Vermeer.
V priemysle:
• akumulátory (olovené autobatérie),
• tienenie proti röntgenovému a gama žiareniu,
• káblové plášte,
• spájky (spolu s cínom),
• ložiskové kovy,
• závažia.
V stavebníctve:
• oplechovanie striech,
• odkvapy,
• hydroizolácie,
• spoje vitráží.
V alchýmii:
Olovo malo mimoriadne postavenie:
• bolo priradené planéte Saturn,
• považovalo sa za „nedokonalý kov“,
• alchymisti sa snažili premeniť olovo na zlato pomocou kameňa mudrcov.
Dnes vieme, že chemickou cestou to nie je možné, pretože olovo (Pb) a zlato (Au) sú rôzne chemické prvky.
Dnes:
Používanie olova sa výrazne obmedzilo kvôli jeho toxickosti. Prestalo sa používať:
• v benzíne (tetraetylolovo),
• vo vodovodných potrubiach,
• vo väčšine farieb,
• v hračkách a predmetoch prichádzajúcich do styku s potravinami.
Napriek tomu zostáva dôležitým materiálom najmä v olovených akumulátoroch a na ochranu pred ionizujúcim žiarením.
2.Michelangelo a ďalší renesanční maliari používali pigmenty obsahujúce ortuť, nie však čistú ortuť ako farbu.
Najznámejším bol pigment:
• rumelka (vermilion, cinóber)
• chemický vzorec: HgS (sulfid ortuťnatý)
Rumelka mala veľmi sýtu červenú farbu a bola jedným z najcennejších červených pigmentov renesancie.
Michelangelo ju používal napríklad pri:
• freskách v Sixtínskej kaplnke,
• maľbách a dekoráciách, kde bola potrebná jasná červená farba.
Nebola to tekutá ortuť
Čistá ortuť (Hg) je striebristá kvapalina a ako maliarsky pigment sa nepoužívala. Používala sa jej zlúčenina – cinóber (HgS), ktorá je pevná a červená.
Nebezpečnosť:
Cinóber je menej nebezpečný ako čistá ortuť, pretože je chemicky pomerne stabilný. Napriek tomu pri výrobe pigmentu a pri práci s ortuťou vznikali ortuťové výpary, ktoré boli toxické. Mnohí maliari, alchymisti a baníci preto trpeli chronickou otravou ortuťou.
Okrem maliarstva sa ortuť používala aj:
• pri pozlacovaní kovov (amalgámová technika),
• v alchýmii,
• v lekárstve,
• pri výrobe zrkadiel v 16.–18. storočí.
Takže odpoveď je: áno, Michelangelo používal farby obsahujúce zlúčeniny ortuti, najmä červený pigment cinóber (HgS), ale nemaľoval čistou ortuťou.
Príklady nesprávnych názvov z minulosti:
Ak sa na to pozeráme z hľadiska dnešných poznatkov, dejiny sú plné názvov, ktoré nevystihovali skutočnú podstatu veci. Niektoré sa zachovali dodnes, hoci vieme, že sú nepresné.
Chybné alebo zavádzajúce názvy v prírodných vedách:
Hviezda Zornička a Večernica
Ľudia si mysleli, že ide o dve rôzne nebeské telesá.
V skutočnosti je to tá istá planéta – Venuša.
Padajúca hviezda
Nie je to hviezda.
Je to meteor – rozžeravený úlomok hmoty v atmosfére.
Morský koník
Nie je kôň.
Je to ryba.
Morská hviezdica
Nie je hviezda.
Je to ostnatokožec.
Koala medveď
Nie je medveď.
Je to vačkovec.
Chybné názvy v chémii a alchýmii:
Tekuté striebro
Často sa tak nazývala ortuť.
Nie je to striebro, ale samostatný prvok Hg.
Pálené vápno
Nie je to vápno v bežnom zmysle.
Je to oxid vápenatý.
Vitriol
Starý názov pre rôzne sírany.
Jeden názov označoval viac rôznych látok.
Filozofická ortuť
V alchýmii nešlo o chemický prvok ortuť, ale o symbolický princíp.
Názov vyvolával dojem, že ide o obyčajnú ortuť.
Chybné názvy v medicíne:
Suchoty
Názov označoval chradnutie tela.
Dnes vieme, že išlo najčastejšie o tuberkulózu.
Zlá krv
Používalo sa pre rôzne choroby.
V skutočnosti nešlo o vlastnosť krvi.
Lunatizmus
Predpokladalo sa, že ho spôsobuje Mesiac (luna).
Dnes na to neexistuje dôkaz.
Chybné názvy vo fyzike:
Atóm
Z gréckeho atomos = nedeliteľný.
Dnes vieme, že atóm sa skladá z:
• protónov,
• neutrónov,
• elektrónov.
Názov teda nezodpovedá súčasnému poznaniu.
Slnko vychádza a zapadá
Bežne to hovoríme dodnes.
V skutočnosti:
• Slnko nevychádza,
• Zem sa otáča.
Ide o jazykový pozostatok geocentrického pohľadu.
Chybné názvy v spoločnosti:
Indiáni
Kolumbus si myslel, že dorazil do Indie.
Preto obyvateľov Ameriky nazval Indiánmi.
Názov vznikol omylom.
Čierna skrinka lietadla
V skutočnosti býva oranžová alebo červená, aby sa ľahšie našla.
Filozofický problém
Tvoja otázka smeruje k hlbšej veci:
Má názov opisovať podstatu veci, alebo stačí, že sa používa?
V logike by ideál bol:
• jeden pojem = jedna podstata = jeden presný názov.
V prirodzenom jazyku však názvy vznikajú historicky, tradíciou alebo omylom. Preto máme množstvo názvov, ktoré dnes už nezodpovedajú tomu, čo o veciach vieme.
Práve preto filozofi od Aristotela až po moderných logikov zdôrazňovali, že pri uvažovaní treba najprv presne definovať pojmy, inak sa môže stať, že diskutujeme o slovách namiesto o samotnej skutočnosti.
Výzva:
Staň sa aj ty UNIVERZALISTOM a pomenúvaj veci,predmety,javy,procesy správnym názvom!
Píš významovo správne: Gravitačný UNIKON – t.j. nezávislý od ľudskej vôle!
Myslím logicky, rozhodujem správne,
riešenia nájdem, aj keď sú otázky náročné.
Myslím logicky, hlavu mám pripravenú,
s rozumom vpred kráčam s jasnou hlavou!